Prvý dojem z Erhimiyel je pravý jej skutočnej povahe. Na tvári vždy nesie prívetivý úsmev a osloviť ju tak nie je ťažké. Voči drakom nemá žiadne predsudky a tak nemá problém sa dať do reči s hocikým. Je milá a priateľská, niekedy aj k drakom ktorí jej to neopätujú. Vie sa však za seba postaviť, ak ju niekto nerešpektuje. Má veľmi vysokú toleranciu a tak nie je až tak ľahké ju rozhodiť. Niekedy z nej priam vyžaruje pokoj, ktorý sa tak snaží posunúť aj na ostatných. Jej hlas je melodický a tichší, niekedy dokonca vyznie akoby šepkala.
Vďaka svojim dlhoročným štúdiám a skúsenostiam je dobrá v predchádzaní konfliktov. So slovami je to ide a vytváranie kompromisov jej nie je cudzie. Je spravodlivá a dokáže vidieť všetky strany konfliktov. Napokon si z toho vždy spraví svoj záver. Bola učená dobru a to sa snaží presadzovať. Vie však, že nie vždy je to jednoduché. Nemá problém uznať chybu a rada sa naučí novým veciam. Rovnako tak nemá problém ani s autoritou, ak sa jej dostane dostatočného rešpektu od daného draka tiež. Niekedy však dokáže byť natoľko zvedavá, že jej musí byť povedané, aby sa s otázkami trošku upokojila. Jej zedavosť si dokáže vypýtať daň.
Skoro pri všetkom je ale veľmi opatrná. Poučila sa z chýb svojich, aj z chýb drakov, ktorých poznala. Dáva si pozor aké slová používa a ak náhodou povie niečo zle, rýchlo si to uvedomí a pustí sa do ospravedlňovania. V tých chvíľach sa cíti veľmi zle a úzkostne. Každému sa stane, že na sekundu zabudne rozmýšľať. Vždy to ale veľmi rýchlo vyrieši a v budúcnosti sa rovnakej veci vyhne. Dalo by sa povedať, že ju takéto situácie strašia v spánku, takže je takmer nemožné, aby sa jej stala rovnaká vec dvakrát.
Erhimiyel je veľmi sociálna a rada trávi čas v prítomnosti iných drakov. Z času na čas si ale musí nájsť aj moment pre seba. Vtedy sa buď rozpráva s mesiacom, skúma čo môže alebo jednoducho odpočíva. Niektoré činnosti radšej robí sama, keďže sa potrebuje koncentrovať. To je napríklad štúdium byliniek, liečenie alebo obyčajné rozmýšľanie nad stratégiou–ak sa ocitne v momente kde je treba jej rady. V tom je veľmi nápomocná. Nikdy by neodmietla možnosť niekomu pomôcť. O zraneného či strateného sa postará rovnako ako o rodinu.
Okrem každodenných aktivít jej radosť prinášajú nočné bezmračné lety, kedy si predstavuje, že lieta medzi samotnými hviezdami. Väčšinou zostáva hore po nociach a spí cez deň. Stále praktikuje tradície svojej rodiny. Počas mesačného cyklu z času na čas odíde od ostatných. Svoje zvyky sa nesnaží násilne preniesť na ostatných. Je dosť, že ich sama uctieva.

V deň najväčšieho splnu aký draci kedy videli sa objavilo vajíčko na prahu jaskyne mladého páru duchovne založeného spoločenstva. Ako sa tam malá - sekundy neskôr sa liahnuca - Erhimiyel dostala nikto nevedel. Po jej skutočných rodičoch alebo niekoho kto ju tam nechal nebolo nikde ani stopy a ani pachu. Mladý pár jej existenciu zobral ako zázrak od ich bohyne mesiaca, ktorú uctievali a zasväcovali jej celé ich spoločenstvo. Boli to dobrí draci, ktorí žili pokojným typom života a učili sami seba i jeden druhého ako žiť v harmónii. Draci mali rôzne zvyky a niektoré časti roka putovali, niektoré desaťročia dokonca migrovali. Jej rodičia, ktorých tak Erhimiyel volala už odkedy sa vyliahla boli práve vodcami tohto spoločenstva. Jej mama bola kňažkou mesačnej bohyne a presne tým smerom vychovávala aj mladé dráča. Zistili totiž, že mláďatá mať ako pár nevedia a tak sa z nej stal dar od nejakej vyššej moci. Niet divu, že si boli istí, že to bola práve ich bohyňa. Erhimiyel prijala všetko dobre a dospelo aj na svoj veľmi mladý vek. To, že nebola pokrvná so svojimi rodičmi vedela takmer hneď, jej matka bola nebeská a otec ľadový, zatiaľ čo mladá stromová.
Svoje prvé desaťročia prežila v pokoji a zameriavala sa na štúdiá. Bola učená jazykom, čítaniu, písaniu, liečiteľstvu a čítaniu nočnej oblohy. Taktiež bola veľmi zaujatá dračou psychikou a tak sa začala pýtať. Skúmala emócie, charakteristické črty a podobnosť medzi drakmi. Naučila sa ako draka upokojiť a v procese aj ako ho naštvať. To druhé však nevyužívala. Skôr sa zameriavala na to, aby podobným veciam predišla či už ona alebo iní draci. Laamira aj Nirim boli nadšení jej dychtivosťou voči vzdelávaniu sa. Už od malička bola veľmi zvedavá. Nič neuniklo jej pozornosti a všetko muselo mať nejaké vysvetlenie. Keď vysvetlenie nedostala, vzala to ako výzvu a pokúsila sa to zistiť sama, na vlastnú päsť. V skorých začiatkoch svojich výletov a lovov za pravdou sa niekedy dostala do problémov a potom bežala domov, volajúc o pomoc. Našťastie sa zo svojich i cudzích chýb poučila celkom rýchlo a nikdy rovnakú nezopakovala.
Dospela veľmi rýchlo. Keď bola dostatočne vzdelaná, dostalo sa jej viac zasvätenia do sveta spirituálneho, ktorý veľmi úzko súvisel s mesiacom, ktorý všetci uctievali. Erhimiyel si pamätala všetky tradície. Spoločenstvo bolo pokojné, s každou hrozbou si poradili bez väčších konfliktov, väčšinou pomocou kompromisu. Dračica sa týchto sedení zúčastňovala, keďže jej mama z nej chcela spraviť kňažku. To však znamenalo, že Erhimiyel by musela odísť ďaleko od domova a byť zasvätená ostatnými kňažkami vo svätyni Lunirhy, ich bohyne. Aj keď bola dračica naviazaná na svoju rodinu, svoj osud poznala a bola pripravená prebrať jeho oťaže.
Hneď ako bola naučená všetkému čomu mohla, strávila rok s rodinou bez toho, aby sa zameriavala na svoje štúdia a len si užívala ich prítomnosti a viac slobodného života. Po roku ale bol čas odísť. Rodičia aj spoločenstvo jej požehnali, dúfajúc, že dračica dostane svoju pozíciu a následne zasvätí ďalších drakov a pomôže iným spoločenstvám, ako všetky kňažky Lunirhy. Erhimiyel už potrebovala len získať svoj titul a potom nájsť spoločenstvo, ktoré by ju prijalo. Kňažky boli spirituálnymi pomocníčkami, radcami, liečiteľmi, učiteľmi,... Boli čokoľvek na čo ich bolo potrebné. Cesta, ktorú musela dračica podstúpiť bola dlhá a omnoho temnejšia než si predstavovala–bola plná strastí.
Ako niekto, kto bol zvyknutý na to stále byť v kontakte s drakmi bola náhla samota ako úderom do hrude. Niektoré noci preplakala, lebo sa jej cnelo za domovom a premýšľala, či by sa predsa nemohla radšej vrátiť. Napokon zostala silná a naučila sa tak samostatnosti nie len po stránke, že si vedela sama uloviť, ale aj sa s tým dokázala mentálne vyrovnať.
Počas svojho dlhého cestovania stretla niekoľko drakov a naviazala priateľstvá, či aspoň známosti. Od drakov sa naučila rôzne znalosti a rovnako tak aj ona nejaké poskytla. Nikde nepobudla dlhšie ako niekoľko mesiacov. Každému bez problémov povedala čo malo byť jej osudom. Väčšina jej zaželala všetkého dobrého a tak mohla pokračovať svojou vlastnou cestou. Stalo sa aj, že sa na krátky čas pripojila k spoločenstvám. Len jej to pomohlo, hlavne keď chcel klásť otázky plemenám drakov, s ktorými v minulosti nemala veľa interakcií.
Keď sa konečne dostala ku svätyni, v ríši ktorá vyzerala úplne inak ako tá z ktorej pochádzala, bola prijatá do rúk ostatných kňažiek. Tie však neboli v najlepšej pozícii na to, aby Erhimiyel učili len ich remeslu. Temné sily, rovnako ako kňažky slnečnej bohyne Solaye boli pri ich dverách a každý mal iný problém s ich existenciou. S knažkami Solaye sa im podarilo vytvoriť krehký mier a ustanoviť si, ktoré územia a spoločenstvá budú pod nimi, a ktoré nie. Erhimiyel všetko sledovala a tak mala netradičné zasvätenie do sveta, ktorý bol jej budúcnosťou. Temné sily boli ale o niečo ťažšie na vysporiadanie sa. Kňažky žiarili mágiou, ktorá bola prirodzenou pre ich ríšu a mladú dračicu rýchlo zaučili aby sa mohla brániť. Prvýkrát sa ocitla zoči voči boju. Boju, ktorý sa nedal vyriešiť slovami či kompromismi. Zo dňa na deň sa z mierotvorkyne musela stať bojovníčka. Príšery, ktoré ani náhodou nepripomínali drakov sa na nich rútili zo všetkých strán a ony si jedna druhej museli kryť chrbty. Boj trval dlho a Erhimiyel žiarila mágiou, avšak fyzicky aj psychicky bola veľmi vyčerpaná. Jazvy, ktoré v boji získala boli neskôr vyliečené magicky a tak po nich niet jedinej stopy, okrem tej v jej spomienkach.
Spoločne všetci potlačili nepriateľa do úzadia a ochránili tak ríšu aj svätyne od skazenia temnotou. Mladá dračica sa tak stala jednou z nich. Dlhé roky prežila v ich ríši a učila sa mágii, liečeniu a všetkému, čo ju učila jej matka, lenže na ešte vyššej úrovni, než si dokázala predstaviť. Hlava jej niekedy išla vybuchnúť vedomosťami. Nebolo to však všetko čo vo svete existovalo. Po rokoch prišiel ten čas aby sa Erhimiyel vybrala zase späť do sveta a priniesla svetlo do kútov, kde sa ešte nedostalo. Teraz bol jej čas na to pomáhať, teraz už so skutočným titulom ako Kňazkou Mesiaca.