Na prvý pohľad pôsobí Gekko vážene a elegantne. Rozhodný a pomalý krok, zdvihnutá hlava, presne vypočítaný každý pohyb. Každá myšlienka, čo si o nej iní myslia, je dôležitá. Preto sa čiastočne prispôsobuje spoločnosti, v ktorej je. Sleduje, ako sa k nej ostatní chovajú a riadi sa najmenšími mikrovýrazmi. Jej vlastný výraz je však vždy rovnaký, úplne neutrálny. Niekedy si ostatní môžu domýšľať zmeny v jej výraze, ale reálne tam takmer nikdy nie sú. Jej tón hlasu sa taktiež nikdy nemení, vždy rovnaké tempo, vždy rovnaká intonácia. Taká, pri ktorej slabým povahám prebieha mráz po chrbte.
Takéto vystupovanie sa u nej vyvinulo po dlhých rokoch zabíjania a bojov. Za ten čas bolo veľa emócií jednoducho preč. Vnímala ich ako neefektívne. Aj keď Gekko už upustila od života uprostred bitky, plného krvilačnosti, už asi nebude nikdy ľahké sa vzdať chladnej povahy. O empatii počula len z rozprávania, pomoc ostatním je pravdepodobne len rozprávka pre dráčatá.
Hovorí málo, nikdy nie viac než je potrebné. Niekedy povie veľmi znepokojujúce veci, a to úplne bez vyprovokovania. Pridržiava sa presne vystavených hraníc pri tvorení vzťahov s inými, ale aj tak sa často zverí s osobnými vecami. Nie je to pre ňu ťažké, keďže k ničomu nie je emocionálne naviazaná - veď aj tak je to všetko prach. Čo ju potom ženie vpred? Čo ovplyvňuje jej motivácie? V podstate nič. Naučila sa úplne odosobniť od samej seba. Nikdy sa nezamýšľa prečo vlastne žije. Nikdy nemedituje nad tými pár emóciami, ktoré sa občas objavia. Žiadne z jej rozhodnutí nedáva zmysel a pre mnoho z nich je jej odôvodnenie buď čisto strategické alebo proste žiadne. Prečo to urobila? Prečo nie? Niekedy možno chce len vidieť, ako to dopadne. Možno. Je ťažké zistiť, čo si myslí.
Svoj čas trávi osamote. Vypĺňa ho vecami, čo jej logicky prospievajú; ako tréning, dlhé lety či lov. Niekedy dlhé noci presedí pod holým nebom sledovaním hviezd. Nemyslí na nič. Len tam tak sedí.
Technicky to sú veci, čo má rada. Ale len technicky. Nemá na nič názor, všetko okolo seba len pozoruje. Aj keď sa jej veci priamo dotýkajú, vždy ich len pozoruje, a len úplne minimálne k niektorým veciam inklinuje. A aj to vždy len podľa situácie a spoločnosti, v ktorej sa nachádza.
Slabiny určite má. Ale málokto sa dostane dosť blízko, aby ich mohol nájsť. Nikdy neukáže bolesť a v bitke je neúprosná. V osobných vzťahoch je však úplne mimo, preto sa im vyhýba. Aj keď sa snaží byť viac tolerantná - keďže ju bojovný život už vážne omrzel - priateľov si asi už nikdy nenájde. Bolo by ťažké tvoriť vzťahy len so schránkou draka, ktorá je bez emócií a bez srdca.

Kanpeki viedla, vo svojej podstate, školu pre mladé dračice. Učili sa tam čítať, písať, loviť či pozorovať nočnú oblohu. No najmä sa učili bojovať. Hlavným účelom tejto “školy” bola výchova mladých dračíc pre bojové jednotky ich spoločenstva. Kanpeki mala v spoločenstve významné postavenie ako jedna z generálok armády a blízka priateľka vodkyne. To bolo čo povedať, keďže ich spoločenstvo bolo obrovské a ovládalo obrovské územie.
Iba málo drakov vedelo o krutých praktikách, ktoré využívala pri svojich výcvikoch. Kanpeki bola totiž posadnutá dokonalosťou. Bola schopná mladé dračice úplne zničiť, aby sa aspoň trochu priblížili k jej ideálnej predstave. Tieto kruté praktiky sa znásobili, keď sa vyliahla jej vlastná dcéra. V jej očiach bola perfektná. Vyliahnutá pod splnom, Gekko bola ideálny reprezentant jej spoločenstva. Výzorovo spĺňala ideál a taktiež niesla dary ich spoločenstva. Ale to nestačilo. Kanpeki od nej chcela úplnú bezchybnosť. Jej krutý tréning na svojej dcére bol desaťnásobne horší. Gekko nič iné nepoznala, tak jej takýto život prišiel bežný. Matka potlačila jej rebelskú stránku vo veľmi mladom veku, takže sa jej Gekko nikdy nepostavila.
Gekko trénovala niekoľko rokov podľa jej matky, stávajúc sa najlepšou zo všetkých. Jej matka s ňou bola spokojná. Potom mala ďalšiu dcéru od iného otca. Jej druhá dcéra bola presným opakom Gekko. Mala deformované rohy, divný tvar šupín a slabý oheň. Kanpeki ju najprv chcela zavrhnúť, ale potom v nej uvidela potenciál. Pomenovala ju Hansha – odraz. Vychovala ju tak, aby vždy súperila s jej staršou sestrou. Vždy ju napodobňovala, vždy existovala, len ako jej horší, zdeformovaný odraz. Ich matka mala mimoriadny talent na vyvolanie rôznych druhov šialenstva u oboch dcér. Za tie roky bola Kanpeki samotná len šialenejšia a šialenejšia. Chcela si zachovať jej výbornú povesť s ostatnými významnými drakmi z ich spoločenstva, tak sa utiahla len do jej školy. Tam si všetku svoju zlosť vybíjala na jej mladšej dcére, s ktorou nikdy nemohla byť spokojná. Kládla na ňu vysoké nároky a vždy jej chladnými urážkami dávala najavo, o koľko menej pre ňu je.
Gekko bola jej sestra tak nejako ukradnutá. Ju zaujímalo len aby spĺňala matkine požiadavky. A keď sa už s niekým rozprávala, tak len s ostatnými dračicami zo školy. Jej sestra si matkine uznanie získala až po rokoch, potom čo sa stala tak krutá ako ona. Keď začala kruto porážať spolužiačky. A keď v bitke porazila Gekko. Až vtedy v nej ich matka videla seba. A to bolo všetko, čo chcela, keďže seba videla ako dokonalú. Ale tentoraz to nebolo dosť pre Hanshu. Jej detstvo ju dohnalo k tomu, že jedného dňa zabila Kanpeki. Gekko to videla, veď stála priamo tam. A neurobila nič. Vôbec nezareagovala, len sa prizerala. Potom cítila jej sestra pokoj. Premkol ju ten chladný dokonalý pokoj, čo sprevádzal jej matku a Gekko. Ale nebolo to na dlho.
Škola sa rozpadla a smrť Kanpeki sa vyšetrovala. Gekko nič neprezradila a len sa dívala, ako sa jej sestra zamiešala medzi elitu ich spoločenstva. Ako sa snažila nenápadne dostať svoje postoje do popredia. Ich matka túžila po dokonalosti pre ich spoločenstvo. Hansha túžila po dokonalosti aj po čistote ich spoločenstva. Sama seba vnímala ako chybnú. Chcela sa zbaviť všetkých, čo podľa nej boli “chybní”. Najjednoduchšie bolo začať drakmi dvoch plemien. Nebolo ich veľa a keďže v krajoch, kde žili vládli obrovské spoločenstvá jedného druhu rozhľahlým kusom zeme, už teraz nemali kam patriť. A Gekko sa len prizerala. Ona nemala žiadne politické ambície. Len sa prizerala, ako si jej sestra zhromaždila nasledovníkov, ako si zmanipulovala veľkú časť dôležitých drakov spoločenstva, ako naplánovala kruté útoky, ktoré potom hodila na drakov dvoch plemien, aby voči nim zasiala nenávisť a strach. A vychádzalo jej to. Až dokým sa Gekko raz nepostavila na rade spoločenstva, ktorá sa snažila vyriešiť tieto útoky. “Bola to Hansha. Všetko bola ona.”
Vodkyni spoločenstva to stačilo. Keď Gekko bez štipky emócie obvinila Hanshu zo zabitia ich matky, z útokov a z vedenia kultu, vodkyňa ju ihneď začala vypočúvať. Nepodarilo sa jej dokázať vinu zo všetkého, ale z dosť vecí na to, aby ju vyhnala na malý odľahlý ostrovček. Hansha sa pokúsila zabiť Gekko, ale zlyhala. Gekko predvídala každý jej pohyb. Jej sestra ju porazila raz. A to sa už nikdy nezopakovalo. Jej sestra bola preč, vyhostená. Ale teraz spoločenstvo neverilo ani Gekko samotnej. Tiež mala nasledovníkov, hlavne medzi bojovníkmi, takže sa ostatní draci jej vplyvu báli. Jej to však nevadilo. Zdvihla sa a odišla z ich zeme. Cestujúc po kontinente, Gekko vytvorila najvychýrenejšiu skupinu žoldnierov.
K svojím nasledovníkom nemala nejaký blízky vzťah, aspoň na začiatku nie, ale žiť spolu a bojovať spolu drakov celkom stmelí. Keď skončili boje medzi spoločenstvami a na kontinente nastal mier po niekoľkoročnej vojne, Gekko a jej skupina sa utiahla do hôr. Všetko, čo potrebovali, získali. Či už morálne alebo nie, na tom nezáležalo a nažívali si relatívne v pokoji. Pokračovali v tréningu v boji a niektorí členovia robili práce nájomných vrahov a podobne. Po nejakom čase sa im však začalo zunovať po boji a politickej moci a utiahnutý život v horách začal byť nezáživný. Gekko ich vypočula a zosnovala plán, ako kompletne zvnútra ovládnuť najbližšie spoločenstvo, ktoré malo slabú a márnivú vodkyňu Sparrow. Väčšinu času sa ona samotná do akcie nemotala, len si nechala priniesť hlavy ich cieľov. Ju samú to už doprostred boja nejako extra nelákalo. Možno už zostarla alebo to už pre ňu nebolo dosť náročné. Skôr to druhé, lebo teraz využívala voľný čas na dlhé lety v najnáročnejších poveternostných podmienkach, výlety na najvyššie hory na kontinente, kam si len málokto trúfal zájsť, všetko, aby upokojila naučenú potrebu sa vo všetkom zlepšovať a byť vo všetkom dokonalá.
Boli draci z jej skupiny jej priatelia? Nie. Ale otriaslo ňou, keď zrazu stála pred vodkyňou, ktorú plánovala zvrhnúť, s jej drakmi popravenými okolo nej? Bolo by ťažké poprieť, že áno. Gekko Sparrow podcenila. Zo slabej a márnivej vodkyne - ktorá navonok vyzerala, že si len zhromažďuje poklad a prenecháva boje na svojich generálov - sa vykľul oveľa nebezpečnejší a prefíkanejší politický nepriateľ, ako si Gekko predstavovala. Nepriateľ, ktorý mal svoje spoločenstvo pod plnou kontrolou, ktorú si vydobyla svojou krutosťou, s ktorou teraz bez milosti popravila aj drakov, ktorých chytili na ich území. Oni pod hrozbou smrti priznali, že Gekko je tá, čo to všetko naplánovala. Aj tak im to bolo na nič platné. Draci s mocou v týchto krajoch boli skutočne zosobnenie krutosti. Dlhú dobu to bol jediný spôsob, ako prežiť. Hlavne počas vojny, kde si všetci išli po krku. Ale keď Sparrow pri vypočúvaní Gekko videla, že nemala žiadny osobný motív, navrhla jej, aby pracovala pre ňu, keďže obdivovala jej schopnosti. A Gekko súhlasila.
Na dvore Sparrow slúžila niekoľko mesiacov. Za ten čas, zvyšok jej skupiny, čo prežil, ďalej žil v horách. Sparrow nevedela o ich spolupráci s Gekko. Ani Gekko moc nevedela o ich spolupráci s ňou, keďže okrem pár listov s ich novým dočasným vodcom nebola nejako zasvätená. Robila si svoju prácu pomáhajúc Sparrow v jej krutovláde, získavajúc si jej dôveru, až dokým nesedávala po jej boku, ako vážený hosť z iného spoločenstva. V pozadí však bola jeden z najvplyvnejších drakov, akí sa na území nachádzali. Sparrow s ňou bola spokojná. Vďaka nej sa jej moc len utvrdzovala. Gekko skupina sa za ten čas stala celkom známou, a ak sa o nich šírili chýry predtým, teraz už o nich vedel každý. Neoficiálne sa stali jednou z troch skupín osídlujúcich hory, ktoré rozdeľovali územia spoločenstiev a oficiálne boli neutrálnou a neobývanou zemou. Boli známi ako Drápi moci, ale nikto nevedel kto boli členovia alebo či vôbec existovali. Boli len taká veľmi presvedčivá konšpirácia. Nejaká skupina drakov, čo sa snaží ovládať politiku spoločenstiev. Lenže oni boli reálni a úspešní. Keďže väčšina z nich bola z Gekko originálneho spoločenstva, niesli dary ich spoločenstva, čo bolo čítanie myšlienok a predpovedanie budúcnosti. Silné dary boli síce vzácne, no aj ich slabšie verzie boli dosť na to, aby boli schopní infiltrovať a ovládať najmocnejších drakov v spoločenstvách. Keďže sa predtým so Sparrow popálili, teraz sa obrátili na východ a juh, kde vodkyne troch spoločenstiev, čo tie miesta obývali, boli mierumilovné a nekonfliktné.
Gekko samotná mala oba dary ich spoločenstva. S darom proroctva slabým, schopným vidieť len na niekoľko momentov dopredu, ale s darom čítania myslí silným. Oba dary skrývala tak dobre, že až doteraz o nich nikto nevedel. Až po niekoľkých mesiacoch si Sparrow uvedomila, že jej vidí do hlavy. A to bolo až potom, čo Gekko videla, že jej Sparrow prestávala dôverovať. Vtedy sa kontaktovala znovu s Drápmi, čo ju s radosťou prijali späť do svojich radov. Gekko pripravila všetko, čo bolo potrebné, aby chytili Sparrow do pasce. Na tomto kontinente boli spoločenstvá tak veľké, že vedenie fungovalo v podstate formou monarchie. Novou vodkyňou sa mohla stať len dcéra predchádzajúcej, potom, čo vyhrala v boji na život a na smrť. Ako sa potom v boji na život a smrť o trón ocitla Gekko a Sparrow? To vedia len temné zákutia politickej korupcie. Až počas tohto boja si Sparrow uvedomila, že Gekko vie čítať myšlienky. A sakra dobre bojovať. Keď bola Sparrow polomŕtva, Gekko ju ušetrila. Bojovali pred neovplyvniteľnými svedkami, takže Sparrow stratila veľa politickej moci a Gekko veľa moci získala. Ale nestalo sa to pred úplne celým spoločenstvom, takže sa zo Sparrow stala dostatočne presvedčivá bábka. Aspoň zatiaľ. Nemala spôsob, ako proti Gekko bojovať späť, takže, aj keď jej z toho škrípali zuby, musela počúvať všetky požiadavky Drápov.
Zato Gekko sa moc nechcelo so Sparrow ďalej doťahovať a čakať, kedy Sparrow príde na spôsob, ako sa jej zbaviť. Tak nechala Drápi, nech si s vodkyňou robia, čo chcú a utiahla sa domov do hôr. Občas svojej skupine pomohla s vymýšľaním plánov, ale väčšinu času odpočívala alebo si robila svoje. Toto bolo zatiaľ najlepšie obdobie pre Drápi a mali teraz najviac kontroly za celú ich existenciu. Gekko na tieto veci už chýbala ambícia, tak im len pomáhala kedy ju potrebovali.
Jeden deň jej však oznámili, že sa pokúsia pomôcť jednej vyhostenej dračici vrátiť sa a získať kontrolu nad Gekko originálnym spoločenstvom. Táto dračica bola Hansha. Jej nasledovníci vraj celé roky pracovali na tom, aby sa mohla vrátiť a šírili jej vplyv medzi mnohými ďalšími drakmi. Teraz už veľká časť ich bývalého spoločenstva chcela, aby sa vrátila, veriac, že to pre nich bude lepšie ako ich terajšia vodkyňa. Tieto ideály sa dostali aj medzi Drápi, tak sa veľa z nich chcelo k tomu pridať. Tak Gekko súhlasila. Prečo nie? Veď len vypustia na slobodu jej šialenú sestru. Prečo by ju to malo trápiť?
Stalo sa, ako plánovali. Za pár mesiacov získala Hansha kontrolu nad polovicou ich bývalého spoločenstva. Na prekvapenie Gekko, sa ju sestra nepokúsila vyhľadať, pomstiť sa ani nič. Úplne sa sústredila na svoj cieľ a o Gekko nemala ani záujem. Ona len sledovala, ako Drápi začali byť Hanshy posluhovači a postupne strácali moc, čo predtým nadobudli alebo ju len využívali na to, aby Hansha mala väčší vplyv. Aj Sparrow sa stala jej spojencom, a tak sa ideál jej sestry o zbavení sa všetkých drakov dvoch plemien začal šíriť vo všetkých spoločenstvách. Vyzeralo to tak, že toto zostal byť jediný cieľ, čo po tých mnohých rokoch zostal na jej mysli.
A Gekko to prestávalo baviť. S Drápmi sa už nedalo ani byť, tak sa proste zdvihla a rozhodla sa odísť. Mnoho drakov sa ju snažilo ešte získať na svoju stranu ako výhodnú politickú alebo vojnovú investíciu, ale nemala záujem. Nechcelo sa jej už bojovať ani politikárčiť. Nezostala pre ňu na kontinente žiadna skúška. Mohla by ho ovládnuť celý, keby chcela. Ale nechcela. Ani predtým ani teraz nemala na to žiadnu ambíciu. Tak sa rozhodla odletieť. Možno svet za morom bude mať toho pre ňu viac. Pred odchodom stretla malé dráča. Bolo opustené a pôvodne jej bolo úplne ukradnuté, ako sa snažila si zobrať zásoby na cestu. Ale dráča sa jej pokračovalo líškať, dokým neustúpila a nerozdelila sa s ním o úlovok a potom ho neskôr ochránila pred búrkou. Keď búrka ustála, nechala ho tak a vydala sa na cestu. Po toľkej letargii z násilia čo zažívala ju taká nevinná skúsenosť zaskočila a zostala jej vŕtať v hlave. Možno niečo také nájde aj za morom. Kto vie.