Krakath je drak, ktorý so sebou nosí veľkú škvrnu na svedomí. Obvykle je tichý a snaží sa byť nenápadný zo strachu, že ho spozná drak z jeho minulosti alebo niekto, kto o ňom už počul. Neznamená to však, že je hanblivý. Keď prehovorí, tak hovorí rázne a zreteľne. Hlavu drží hore a snaží sa udržovať očný kontakt, aj napriek horšiemu zraku. Je úprimný, niekedy až do bodu, kde poškodí svoje vzťahy. Radšej odmietne odpovedať alebo mlčí, než by mal povedať lož.
V spoločnosti radšej počúva ako hovorí. Má ale strašný zlozvyk odpočúvať cudzie konverzácie. Má pevné nervy a nenechá sa len tak rozhnevať narážkami alebo urážkami s jednou výraznou výnimkou: nenávidí šikanu. Sám sa nenechá šikanovať a ostatných sa snaží pred ňou ochraňovať zo všetkých síl. S autoritou a plnením rozkazov nemá problém, kým dané rozkazy nie sú v rozpore s vyššie uvedenou nenávisťou. Nepreferuje byť autoritou, ale role sa ujme, ak sa jej nikto iný nechopí. Medzi priateľmi sa správa opačne, ako na verejnosti. Je pri nich zhovorčivý a rád zdieľa a počúva čokoľvek komu príde na myseľ. Pohotovo ponúka svoju pomoc priateľom, ktorí ju potrebujú, niekedy napriek jeho neschopnosti v danej činnosti.
Medzi jeho najväčšie záľuby patrí priateľský súboj s drakmi. Či vo forme tréningu alebo duelov, ktoré nie sú na život a na smrť. Z jednej strany chce seba a svojho súpera z hľadiska boja zlepšovať, aby boli pripravení na nebezpečných protivníkov. Z druhej strany sa pokúša získať takú zručnosť v boji, ktorá mu umožní svojich protivníkov nezabíjať aj pri bitkách na život a na smrť. Jeho cieľ nie je niekoho premôcť alebo podrobiť. Zručnosť v boji si buduje čisto len na ochranu samého seba a svojich priateľov. Jeho koníček je rezbárstvo. Rád vytvára malé sošky s kusov dreva pomocou vlastných pazúrov napriek tomu, že jeho pazúre takejto práci nie sú zďaleka prispôsobené. Väčšina jeho sošiek tým pádom vyzerá skôr ako abstraktné umenie. Týmto koníčkom sa zaoberá len keď je sám a rád si výsledkami zdobí domov.
Jeho najväčšia slabina je naivita, predpokladá, že draci majú dobré úmysly a sú úprimní v konverzáciách, ak nemá špeciálny dôvod, ktorý v ňom vyvolá pochybnosť. Veľmi ľahko sa teda dá oklamať alebo zmanipulovať.

Krakath sa vyliahol do rodiny ohnivej dračice a jaskynného draka. Obaja boli skúsení bojovníci. Detstvo strávil v jaskynnom systéme, kde sa usídlil spolok prevažne jaskynných drakov. Mama a súrodenci boli často preč a väčšinu času strávil s otcom, ktorému pomáhal jaskyňu rozširovať a prípadne nachádzal drahokamy.
Ledva dosiahol vek troch rokov, keď ho matka zobrala na pravidelné tréningy. Počas tréningu bola na Krakatha veľmi tvrdá a často od nej utrpel modriny, škrabance a raz aj uhryznutie. Po mesiaci drsných tréningov sa značne zlepšil v boji a podarilo sa mu vyhnúť vážnejším zraneniam. Matka následne poverila jeho brata Valaka, aby ho trénoval. Krakathovi sa konečne uľavilo, mohol konečne aspoň s jedným bratom stráviť čas. Počas tréningov sa dozvedel, kam sa matka a súrodenci podeli. Spolok drakov bol vo vojne so spolkom prérijných drakov a väčšina jeho súrodencov v nej umrela. Keď  Krakath dokončil tréning, tiež ho poslali do vojny.
Nasledujúcich šesť mesiacov preňho bolo peklo naplnené krvou - ako priateľov, tak nepriateľov. Od Valaka a otca bol odtrhnutý. Mohol sa len modliť k hocikomu, kto by ho vypočul, aby ich držal v bezpečí. Myslel si, že neprežije, ale ak by aspoň oni dvaja ostali nažive na konci tejto vojny, tak by bol spokojný. Nakoniec on a draci, s ktorými bojoval, boli napadnutí. Nasledoval chaos, búrka pazúrov, tesákov, ohňa a lávy. Krv, prasknuté šupiny, mŕtvoly na oboch stranách a tma.
Keď sa zobudil, videl výsledok masakru. Napriek tomu, že boli prepadnutí, podarilo sa im opozíciu skoro poraziť. Len jeden nepriateľ stále žil, jeho pohľad bol na Krakathovi. V tom momente si uvedomil, že tento prérijný drak ho mohol zabiť. Napriek zlomenému krídlu a chodidlu, Krakath sa nemohol brániť, keby sa o to pokúsil.
Nielen že ho tento drak nezabil, ale aj ošetril Krakathove a svoje zranenia. Bol zmätený, ale ako plynul čas a rozrozprávali sa, zistil, že jeho nepriateľ a on si nie sú tak odlišní. Uvedomil si, že v skutočnosti nechce tohto draka zabiť a ak nechce prérijný drak zabiť jeho, tak nemajú dôvod sa rozdriapať na malé kúsky. Krakath sa rozhodol odpustiť drakovi a pomôcť mu chodiť, kým sa nedostali k rieke. Obaja z vojny utiekli, rozhodli sa pre dezerciu a vedeli, že sa tým pádom nemôžu vrátiť k svojim spolkom, inak by ich zabili.
Väčšinu svojho života strávil cestovaním s jeho novým partnerom v dezercii, ale napriek tomu, že sa im podarilo zapustiť korene, mal túžbu zistiť, čo sa stalo s jeho rodinou. Po dlhých rokoch opustil svojho priateľa a vrátil sa domov. Draci tam naňho pomaly už aj zabudli, všetci okrem jeho rodiny. Našiel ich stále v tej istej komore jaskynného systému. Iba jeho matku, Valaka a otca.
Matka na Krakatha vyskočila hneď ako ho zbadala, kričala naňho a začala ho biť za všetku škodu, ktorú im Krakath spôsobil. Za hanbu, ktorú im priniesol a za zradu. Keby ju otec z Krakatha neodtiahol, tak je možné že by ho zabila na mieste. Zaškrtila, roztrhala, rozkúsala alebo spálila. V tom okamihu sa vrhla na jeho otca, ktorý prosil o milosť. V Krakathovi sa niečo zlomilo a vrhol sa na svoju matku, zahryzol jej do krku. Valak tento moment využil, aby ich otca dostal k liečiteľovi. Matka Krakatha skúsila zhodiť zo svojho chrbta, ale držal na nej ako kliešť, začala sa dusiť a jej pokusy o zhodenie Krakatha sa stávali slabšími a slabšími.
Spamätal sa až keď prestala dýchať. Rýchlo si uvedomil aj to, že ak neujde hneď teraz, tak to preňho neskončí dobre. Nevrátil sa ani k svojmu kamošovi, nechcel ho zatiahnuť do jeho problémov. Počul od neho však o Helvanire a rozhodol sa, že ak sa mu podarí niekde začať odznova, bude to tam.