Nephtys, čo by sa o nej dalo povedať? Určite je toho viac ako dosť. Čo si však na nej všimnete hneď na začiatku – je to hrdá dračica, ktorá je zvyknutá, že oči cudzincov často skončia práve na nej. Má rada pozornosť, vo väčšine prípadov by najradšej bola stredobodom pozornosti. Snaží sa to na sebe nedať príliš znať a určite sa do nevrhá pred všetkých bezhlavo. Už vie pomerne rýchlo určiť, kedy je lepšie hrať mŕtveho chrobáka. Dalo by sa povedať, že je obyčajnou dračicou. Takou, akú by ste stretli na každom kroku a nepovedali by ste zle. Skutočne nebola až tak veľmi špeciálna a dokonca si to o seba sama ani nikdy nemyslela.
Počas svojho života sa naučila počastovať drakov aj nejakými tými sarkastickými narážkami. Pravda je taká, že jej často robia radosť a len ťažko sa ovláda, keď má možnosť zadrieť niečo vtipné. Ovládanie sa nepatrí k jej silným stránkam aj keď sa veľmi snaží. Dobre si uvedomuje svoju veľkosť a schopnosti, ktoré jej v nešťastních situáciách dokážu veľmi pekne pomôcť uzemniť urazených drakov. Všetko však len v rámci dobrých vzťahov samozrejme – dračica si uvedomuje, že ísť hlavou proti múru je u niektorých drakov absolútne zbytočné. Ak si má vybrať medzi svojím dlhodobým pokojom a krátkodobým podpichovaním, vyberá si budúcnosť.
Prériová dračica je cieľavedomá, jej ciele však nie sú tak vysoké, ako by mohol niekto očakávať. Nepthys netúži po moci ani postavení, nemá záujem o drahokamy alebo drahé perly. Radšej sa poobhliadne po dobrej večeri alebo sladkom ovocí. Jedlo je jej veľkým motivátorom – dala by sa nazvať gurmánom, ktorý si vyberá pre seba len to najlepšie. Zábava a rýchly pocit zadosťučinenia sú jej ďalším hnacím motorom, Nephtys sa chce vo svojom živote cítiť skutočne dobre, a preto si často vyberá cestu najmenšieho odporu. Ťažké rozhodnutia sú pre ňu skutočne ťažké, najmä ak si má vybrať medzi rýchlym pokojom alebo dlhodobým výsledkom, ktorý si však vyžaduje viacej práce a diskomfortu. Nephtys vie, že prvý dojem je veľmi dôležitý. Ako sa vraví, nikdy nedostaneš možnosť urobiť prvý dojem druhý raz. Dračica si je vedomá svojej výraznej osobnosti a mnohý by ju v niektorých chvíľach rozhodne opísali ako namyslenú. Dračicu, ktorá myslí v prvom rade na seba. Tento fakt je aj jeden z hlavných dôvodov prečo je u nej veľmi ťažké vydobyť si rešpekt a má menší problém s autoritami. Ako už bolo spomínané, Nephtys si dokáže veľmi rýchlo prepočítať ako sa ku komu môže správať v ohľade svojho vlastného života. Obecne platí, že u Nephtys rešpekt začína priateľstvom a sú niektoré kroky, ktoré sa jednoducho nedajú preskočiť – potom už ani nezáleží na veku či pohlaví draka. Ak si zaslúži byť rešpektovaný, bude rešpektovaný.
Dračica má skutočne rada spoločnosť a prítomnosť iných drakov jej vôbec nevadí. Vo väčšine prípadov nemá problém vyjsť s nikým, kto sa snaží aspoň trochu vyjsť s ňou. Pobyt v Spoločenstve jej vyhovuje, na naplnenie jej sociálnej potreby sú často ako stvorené. Nemá však príliš rada konflikty a ani ich nevyhľadáva. Tie sa veľmi bijú s jej predstavou o pokľudnom živote. Ak sa teda jedná o drakov, ktorí v jej živote majú záujem o vyvolanie výraznejšieho konfliktu, nemá problém svoje vzťahy úplne prerušiť. Ak si má vybrať, svoje levely adrenalínu radšej zvyšuje aktívnou zábavou: strmhlavý let smerom k zemi alebo kempenie na najvyššom štíte, ktorý dokáže nájsť. V jej svete majú,miesto aj hviezdy, ktoré veľmi miluje. Nephtys by dokázala preležať celé noci ich čítaním. Okrem iného miluje aj vodu a plávanie v sladkej vode – v slanej už tak moc nie.

1. Mýtus a legenda
Vo svete, kde je voda len možnou legendou a dážď mýtom, o ktorom sa rozpráva malým drakom pred spaním, sa zniesli tri vajcia, nie moc vytŕčajúce z piesku. Na mieste, kde sa celý príbeh odohráva, je vyšší počet vajec vnímaní ako dar od bohov – zatiaľ čo jedno vajce v hniezde bolo normálne, dve boli požehnaním, no tri so sebou prinášali predzvesť ťažkých časov aj napriek tomu, že mali byť vnímané ako moment, kedy ste sa zapáčili Bohom. Život v strede púšte nie je jednoduchý ani keď ste požehnaní, vodu vám to neprivolá a slnko nezatieni.
Vravelo sa, že každé dráča z trojičiek má svoj vlastný osud dopredu predpísaný a vyznačený v piesku – vraví sa, že jeden z nich sa stane vládcom púšte. Zatiaľ sa však ešte nikto nedostal blízko k zisteniu, či je to skutočne pravda. Púšť nie je nebezpečná len zmenou svojej teploty, dračie vajcia sú okrem iného aj vyhľadávanou pochúťkou iných dravcov. Starostlivosť o vajíčka v tak teplom prostredí taktiež nebola malina. Ich rodičia často stáli s roztiahnutými krídlami nad ich škrupinami, trasúc sa od tepla a premýšľajúc, prečo to vôbec robia. Podarilo sa im však postarať sa o nich dostatočne dobre na to, aby po mesiacoch uvideli ich maličké hlavičky na rozhorúčenom piesku. Razom si uvedomili, že všetko ich obeť mala zmysel, že to skutočne stálo za to a budúcnosť môže okrem problémov priniesť i niečo pozitívne – predsa len to bola ich rodina a rodina sa pri problémoch neopúšťa. Alebo také niečo…
2. Egyptskí bohovia
Tri sestry, tri dráčatá, ktoré do veľmi skorého detstva nepoznali nič viac ako neustály kolobeh tepla a chladu, nekonečné piesky a duny vyššie než si oni mohli kedykoľvek predstaviť. Každodenné praženie sa na slnku, ktoré sa odrážalo od piesočných zŕn sa každou nocou menilo na drkotanie zubov v rodinnom objatí. Už od mladého veku bola ich životná náplň hľadanie vody, odkedy dokázali sestry stáť na na nohách, učili sa, pomáhali ako len najviac mohli. Život je predsa len veľmi náročný, keď musíte kŕmiť a napájať päť krkov. Všetky vedomosti, ktoré ich rodičia za život nazbierali, predávali svojim vytúženým potomkom a potomkovia každým dňom rástli. Robili radosť rodičom, ktorí mohli byť veľmi jednoducho na pokraji smrti. To však Nephtys a ani jej sestry netušili. Boli príliš mladé, príliš nevšímavé na to aby videli, že život nie je len hra.
Rástli teda v ospravedlňujúcej nevedomosti, prerušovanej radosťou z nájdenej vody, bezstarostne sa zahrabávali do piesku aby ušli najteplejšej časti dňa. Absolútne netušili, že prídu veci, ktoré ich nevedomosť už nebude vedieť prehliadnuť, a že čo sa chystá nebude také ružové, ako sa ich budúcnosť možno mohla zdať.
3. Pán vody a púštna búrka
Roky pribúdali, východy slnka na oblohu sa pomaly počítali v tisíckach – dračice už ich ani nepočítali. Dospeli, už neboli také mladé, viaceré veci v ich živote začali byť desivejšie. Každodenné aktivity, ako lovenie potravy boli viac skľučujúce. Skupina dvoch dospelých drakov a troch takmer dospelých mláďat bola príliš veľká na to, aby dokázala žiť životom tulákov. Ak sa teda nechceli rozdeliť, museli pristúpiť k riskantným opatreniam. Tieto mohli okrem zaistenia ďalších rokov života v ich rodinnej skupine dokonca priniesť život omnoho lepší ako mali doteraz! Rozhodnutie bolo pomerne rýchle, minimálne z pohľadu troch sestier, ktoré aj napriek svojmu veku neboli príliš zapájané k rozhodovaniu o budúcnosti. Ich otec, Ausar, sa rozhodol obetovať svoj život za možnosť blahobytu. Kým sa tak však stalo, draci dlho prechádzali púšťou, hľadali Oázu, ktorej by sa mohli zmocniť. Jednoducho miesto, kde by mohli ďalej žiť bez strachu o vodu a potravu – nakoniec predsa len všetko živé čo mohlo sa zdržovalo práve tam.
Plán sa mohol zdať pomerne jednoduchý, aspoň teda pre drakov, ktorí toho v živote ešte moc nezažili. To sa ale nedalo povedať o ich rodičoch. Obaja si veľmi dobre uvedomovali, že každá Oáza má svojho pána a získať jednu len a len pre seba nebude úloha, ktorú možno urobiť bez akéhokoľvek plánovania. Dlho premýšľali a rozhodovali sa, Ausar mal ale posledné slovo, ktoré i využil. Nebolo možné čakať dlhšie ako sa už čakalo a otec bol zúfalý v možnostiach ako sa postarať o rodinu. Dalo by sa povedať, že aj Ausar mal v tomto momente omnoho viac šťastia ako rozumu. Šťastná hviezda svietila nad jeho krídlami, aj keď bola značne zatienená oblakmi.
Mali početnú výhodu, vybrali si miesto s dostatkom vody, dostatkom tieňa, a najmä také, ktoré bolo obývané len jedným drakom. Starý Pán, ktorý vôbec nebol starý, bol zjazvený z množstva bojov, ktoré vo svojom živote musel podstúpiť. Ani jeden z drakov sa ale nechystal ustúpiť zo svojho miesta - ani Starý Pán ani nový vyzývateľ. Od začiatku bolo jasné, že je to nevyrovnaný boj na život a na smrť, nikto však nečakal, že sa skončí smrťou na oboch stranách.
4. Rany minulosti
Okrem Pána Oázy sa vytratil život i otcovi, Ausarovi. Bola to rana s ktorou sa nepočítalo, no život dokáže byť nevyspytateľní. Strata otca zasiahla nie len sestry, ich matka bola rovnako zdrvená–ak nie viac. Predstava bezstarostného života, takého aký si vysnívali sa veľmi rýchlo rozplynula. Štyri dračice zostali na svete samé, na mieste, ktoré sa bez poriadneho ochrancu zmenilo na to najnebezpečnejšie, aké si mohli predstaviť. Teraz bolo len na nich aby sa postarali a ochránili nový domov. Nephtys sa toho ujala prvá. Nemala možnosť ako inak sa postaviť k situácii, ktorá sa okolo nej roztiahla - bola prinútená, keďže ani jedna z jej sestier a dokonca ani matka sa zo smrti Ausara dostávali len veľmi ťažko. Ona mala s otcom síce vrúcny vzťah, no dalo by sa povedať, že bola pripravená na jeho stratu – avšak povedať sa už nedalo to, že by bola pripravená prevziať jeho rolu ochrancu rodiny.
5. Strážkyňa oázy
Ak drak niečo chce, všetci Bohovia sa spoja aby to dosiahol. Sama Nephtys by nikdy nepovedala, že sa jej podarí strážiť Oázu dlhšie než pár týždňov. Nikdy nepresadzovala politiku ,,Čo je moje, to je moje.“ a jej meno čoskoro poznali všetci draci na okolí. Nephtys sa nestala majiteľkou daného miesta, stala sa jeho strážkyňou. Strážkyňou, ktorá dávala pozor na to, aby sa dostalo na každého. Spôsob jej života a vlastne i rodiny Ausarových potomkov, bol iný než bolo zvykom v končinách ďaleko v srdci púšte. V tom čase mala dračica dojem, že pred ňou nikto nevymyslel nič rozumnejšie a revolučnejšie, dokonca i fakt, že takto vydržala niekoľko rokov, potvrdzoval jej myšlienky.
Prešlo niekoľko rokov, život sa ustálil. Nephtys bola nútená vzdať sa niektorých svojich zásad, len aby schopná udržať miesto, ktorého Paňou sa stala. Nikdy nikomu nepovedala do čoho všetkého bola dotlačená, možno i pre ich vlastné dobro – nevedomosť bola často k dobru. Čas však bežal pomaly, pre draka, ktorý musel celé roky zostať na jednom mieste, dávať pozor, urovnávať spory a jednoducho byť autoritou, ktorá musí stáť na svojich nohách neohrozene.
Nephtys si zo začiatku život obskakovania užívala, no bola jasné, že všetko raz omrzí a práve to sa stalo i jej. Ak je niekto uväznený na jednom mieste, chce odísť i napriek tomu, že doteraz o tom nikdy nesníval. Akonáhle sa niečo stane povinnosťou a nevyvoláva to dostatočnú spokojnosť a zadosťučinenie, stane sa to povinnosťou od ktorej chcete jedine utiecť. Každým dňom, každým rokom čo vyzeral rovnako ako ten predchádzajúci, každým týmto ujdeným časom si Nephtys priala viac a viac odletieť preč – kamkoľvek, kdekoľvek to bude len možné.
6. Pohľad budúcnosti
Rozhodnúť sa o zmene svojho života bolo ťažké, najmä keď mala dračica ešte stále v živej pamäti smrť svojho otca. Vedela však, že umiera v zlatej klietke, v ktorej ak zostane o nejaký čas dlhšie, tak jej smrť bude nezvrátiteľná. Rozhodovanie trvalo dlho, najmä z dôvodu že sa Nephtys veľmi bila s pocitom, že jej odchod je len čistý rozmar jej znudenej duše. Párkrát už bola rozhodnutá, že skutočne odíde a prenechá svoje miesto jednej zo sestier–nenabrala však odvahu. Bolo na nej vidieť, že ju niečo trápi a tak ju v jednu noc matka prinútila rozprávať sa s ňou. Uistila ju, že už urobila dosť a zaslúži si pokračovať vo svojom živote vo smere, ktorý by bol jej srdcu blízky. Nebolo možné žiť život pre niekoho iného, aj keď ste pre nich chceli len to najlepšie. Aj keď uistená, dostať sa do stavu skutočnej rozhodnutosti trvalo ešte nejakú chvíľu. Keď už bola skutočne rozhodnutá, posilnená matkinými slovami, odišla rýchlo. V jeden deň ešte bola v Oáze, no druhý deň už jej miesto obsadila sestra. Jej rodina vedela, čo sa v duši dračice odohrávalo a preto už viac nenaliehali aby zostala. Nechali ju ísť, avšak s obavou,,, Čo všetko sa s jej odchodom zmení? Nephtys netušila, no dalo by sa povedať, že ju to ani netrápilo – svoju povinnosť si splnila, teraz bol čas aby začala znovu žiť.
7. Stratený svet
Svet do ktorého sa Nephtys dostala bol iný. Drsný, ale v úplne inom smere ako ten, ktorý opustila. Naučiť sa zase čo všetko si môžeš dovoliť a najmä k čomu všetkému bolo novou výzvou do ktorej sa veľmi rýchlo ponorila. Miesto kde sa dostala bolo veľmi rozdielne – rozsiahle púšte skutočne neboli také rozsiahle než na aké bola zvyknutá. Stromy pokrývali väčšinu územia, tráva a mach obrastali všetku zem a tej vody! Desiatky tisíc litrov vody boli pre dračicu najskôr opojením, takmer až drogou. Avšak zvykla si, našla si priateľov a nové miesto na život. Našla lásku a našla prospekt novej budúcnosti, ktorá by tentoraz bola pre ňu ako stvorenou. Nie všetko ale ide podľa predstáv, popravde, podľa predstáv nejde takmer nič. Dračica bola nútená znovu odísť, tentoraz ale nemusela celý svoj život zanechať za sebou. Spoločne so svojim Spoločenstvom sa pobrali ďalej. Museli. Teraz už len počkať čo nové si pre nich nový svet pripraví. Trochu adrenalínu ešte nikoho nezabilo, nie?